Na Slovensku boli farbiarske a modro tlačiarske dielne rozšírené najmä v oblastiach, kde sa vyrábalo plátno.
Prvý záznam o slovenských farbiaroch je z roku 1608. Ide o zápis v cechovej knihe v Levoči o zriadení najstaršieho cechu farbiarov.
Prvá zmienka o modrotlači z nášho územia pochádza z roku 1798 tiež z cechovej knihy farbiarov v Levoči, kde sa uvádza, že prvým tlačiarom a farbiarom studenou kypou bol Samuel Kraus.
Najstaršia zachovaná modrotlač na území Slovenska pochádza z roku 1783 z Kremnice a z roku 1784 z Dobšinej.
Modrotlač je spôsob výroby negatívnej tlače, nazývanej aj tlač rezervou, to znamená drevenou alebo kombinovanou formou, na zafarbené plátno. Negatívna tlač je tlač svetlejšieho motívu na tmavší podklad, pri pozitívnej tlači je to naopak.
Holanďania na svojich obchodných cestách spoznali nový druh potláčania látok za studena s požitím modrého indiga, odkiaľ sa koncom 17. storočia táto technika dostala do nemeckých miest. Nový spôsob tlače doviezol z Holandska do Nemecka v roku 1690 Juraj Neuhofer svojmu bratovi do Augsburgu. V roku 1771 vyšla v Kasruhe už aj knižočka o tom ako sa naučiť túto techniku, ktorú dovtedy držali mnohí farbiari v tajnosti.
Dôkazom stykov slovenských farbiarov s nemeckými, sú zápisy v levočskej cechovej knihe farbiarov s uvedením zástupcov tovarišov, ktorí sa zúčastňovali na zasadnutiach pri vyhlasovaní učňov za tovarišov.
Farbiarski tovariši sa dali ľahko identifikovať podľa dlhých modrých kabátov, k nim mali vysoké čierne klobúky a na chrbte tanistru.
V 18. storočí sú modrotlačové dielne na Slovensku takmer v každom meste. Do začiatku 19. storočia sa modrotlačové látky používajú prevažne v meštianskom odeve a sú veľkou módou. Postupne ich však vytláčajú továrenské textílie a od 2. polovice 19. storočia vyrábajú modrotlačové látky farbiari v menších mestečkách a dedinách, najmä pre vidiecke obyvateľstvo. V tomto období prežíva modrotlač svoj rozkvet. Napríklad len v Spišskom regióne je okolo 70 modro tlačiarskych dielní.
V mnohých rodinách sa remeslo dedilo z otca na syna, aby sa uchovalo tajomstvo výroby umelého farbiva, ktoré nahradilo pravé bengálske indigo a tajili sa tiež všetky ostatné výrobné postupy. Pôvodné nemecké farbiarske rodiny rýchlo splývali so slovenským životom, najmä keď sa modrotlač udomácnila v slovenskom ľudovom odeve.
Veľká väčšina z modrotlačiarskych dielní, ktoré pretrvali do štyridsiatych rokov 20. storočia zanikla z dôvodov vysťahovania nemeckých farbiarov po druhej svetovej vojne v rokoch 1945 - 1946.
Pre nedostatok surovín a postupný zánik ľudového odevu sa počet dielní po druhej svetovej vojne znižoval. Väčšina bola však činná ešte v prvej polovici minulého storočia. Posledné dielne, ktoré na Slovensku pracovali, boli dielne vo Vrbovom a v Púchove. Dnes sú už tieto dielne zatvorené, ale v posledných rokoch u nás opäť ožíva modrotlačiarske remeslo. Momentálne na našom území fungujú dve modrotlačiarske dielne, v Ivanke pri Dunaji a v Párnici na Orave.
Aj nás v Slovenskédarčeky.sk uchvátilo modrotlačiarske remeslo a v našej ponuke nájdete výrobky z modrotlače, ako aj produkty, ktoré boli modrotlačovými vzormi inšpirované. Ak sa aj Vám páči modrotlač a máte záujem o nákup modrotlačovej metráže rôznych vzorov a šírky pre vlastnú potrebu, kontakujte nás mailom alebo telefonicky.
Zdroj informácií a fotografií: VYDRA, J.: Ľudová modrotlač na Slovensku. Bratislava: Tvar. 1954.
Fotky produktov od: Slovak Style
