Medovnikárstvo

Medovníkárstvo

sa v Európe objavuje už v rannom stredoveku, pričom výraznejší rozmach zaznamenalo toto remeslo v 14. storočí s rozvojom cechového hnutia.

Začítajte sa do histórie medu na Slovensku

Prvý medovnikársky cech v Uhorsku, založený v roku 1619 v Bratislave, vznikol odlúčením od Viedenského generálneho cechu.
Postupom času, v 17. 18. storočí vznikli ďalšie cechy aj v Trnave, Banskej Bystrici, Kremnici, Bardejove, Košiciach...

Združovali remeselníkov, tovarišov a učňov, pričom porušenie predpisov sa prísne trestalo.

Učni sa učili štyri roky, potom boli predstavení tzv. Hlavnej vláde a po schválení všetkými prítomnými, sa ako tovariši zdokonaľovali v remesle u ďalších majstrov, nezriedka vo vzdialených mestách. Takto sa vedomosti rozširovali a skúsenosti vymieňali. Zároveň si však jednotlivé medovnikárske rodiny svoje unikátne recepty žiarlivo strážili, keďže sa dedili z otca na syna.

Cechy sa tak postarali o zaručenú kvalitu medovníkov a pozdvihli toto remeslo na vysokú úroveň. 

Med sa ako základná zložka pri výrobe medovníkov skupoval zároveň s plástmi, takže sa medovnikári často venovali aj voskárskemu remeslu – výrobe sviečok, fakieľ a ďalších výrobkov z vosku.

Ďalším pridruženým remeslom bolo rezbárstvo.

Medovníky sa totiž najskôr vyrábali v reliéfnej podobe, keď sa cesto vtláčalo do plytkých foriem z hruškového dreva.

Cesto získalo konečný tvar a bohatú výzdobu, potom sa z formy opatrne vybralo a upieklo. Motívy boli rôzne, pričom každý lepší majster chcel mať svoje originálne námety a tvary. Najobľúbenejšie, v tvare srdca, jazdca na koni (husára), bábätka, koníka či bábiky sa napokon stali najprepracovanejšie. Originálnou pochúťkou boli medovníky okrúhleho tvaru s otvorom v strede, tzv "págle", ktoré sa napichovali na drevené šable, a tak sa ponúkali zákazníkom.

Začiatkom 20. storočia došlo, s nástupom cukrárskeho remesla, k postupnému úpadku medovnikárstva.

Cukrárske remeslo bolo módnou novinkou, a tak sa pod tlakom konkurencie začali do cesta používať lacnejšie náhrady, až takmer nebol rozdiel medzi cukrovinkou a medovníkom. "Nové" cesto už nebolo vhodné na vytláčanie do drevených foriem, takže umenie medovnikárskej drevorezby zaniklo úplne. Plechové formy sa neosvedčili, tak sa cesto len vyvaľkalo a jednoduché tvary sa vykrajovali malými plechovými formičkami. Figúrky sa pokládli na plech natretý včelím voskom, dali sa upiecť a po vychladnutí sa ich povrch dozdobil jemnou cukrovou polevou.

V tejto podobe sa nám medovníky zachovali až do dnešných čias.

zdroj: www.femme.sk